THE SOUND OF SILENCE
Hello darkness, my old friend
I’ve come to talk with you again
Because a vision softly creeping
Left its seeds while I was sleeping
And the vision that was planted in my brain
Still remains
Within the sound of silence
In restless dreams I walked alone
Narrow streets of cobblestone
‘Neath the halo of a street lamp
I turned my collar to the cold and damp
When my eyes were stabbed by
The flash of a neon light
That split the night
And touched the sound of silence
And in the naked light I saw
Ten thousand people, maybe more
People talking without speaking
People hearing without listening
People writing songs that voices never share
And no one dared
Disturb the sound of silence
“Fools”, said I, “You do not know
Silence like a cancer grows
Hear my words that I might teach you
Take my arms that I might reach you”
But my words,
like silent raindrops fell
And echoed in the wells of silence
And the people bowed and prayed a
To the neon god they made
And the sign flashed out its warning
In the words that it was forming
And the sign said:
“The words of the prophets are
Written on the subway walls
And tenement halls
And whispered in the sound of silence.”
ZVUK TICHA
Ahoj, temnota, môj starý priateľ
prišiel som sa s tebou opäť porozprávať
pretože tá predstava sa ticho prikráda
zanechala tu svoje semená, kým som spal
a tá vízia, ktorá bola zasiata v mojej hlave,
stále pretrváva
v zvuku ticha
v nepokojných snoch som sa prechádzal sám
úzkymi dláždenými uličkami
pod žiarou pouličnej lampy
golierom sa chránil pred zimou a vlhkosťou
keď moje oči prebodol
záblesk neónového svetla,
ktorý rozdelil noc
a dotkol sa zvuku ticha
a v tom čistom svetle som videl
desaťtisíc ľudí, možno viac
ľudí hovoriacich bez slov
ľudí počúvajúcich bez načúvania
ľudí píšucich piesne, ktoré hlasy nikdy nezdielajú
a nikto sa neodvážil
prerušiť zvuk ticha
„Hlupáci,“ povedal som, „vy neviete,
že ticho rastie ako rakovina
počúvajte moje slová, ktoré vás možno naučia,
vezmite moje ruky, ktorými vás možno dočiahnem“
ale moje slová
dopadli rovnako ako tiché dažďové kvapky
a odrážali sa v studniach ticha
ľudia sa klaňali a modlili
neónovému bohu, ktorého vytvorili
a to znamenie vyžarovalo svoje varovanie
v slovách, ktoré tvorilo
A potom ono znamenie prehovorilo:
„Slová prorokov sú
napísané na stenách podzemných priestorov metra
a chodieb obytných domov
a šepkané vo zvuku tichu.“